Prvotné nadšenie v nasledovaní Pána je ľahké, po ňom však musí nasledovať stálosť aj na jednotvárnych púštnych cestách, po ktorých tiež treba v živote kráčať – v trpezlivosti počas monotónneho napredovania, v ktorom sa stráca romantika prvotného nadšenia a zostáva len čisté a hlboké „áno“ viery. (Benedikt XVI.)

Buď pokorný srdcom, vážny v reči, rozvážny vo svojich rozhodnutiach. Rozprávaj málo, k nikomu nepociťuj nevôľu, na nikoho nehľaď krivo. Nech z tvojich úst nevyjde príkre slovo, nedovoľ si ľahkovážne gesto, nedbanlivú chôdzu, povýšený tón hlasu. Skrátka, nech je celý tvoj zovňajšok obrazom poriadku v tvojej duši. (sv. páter Pio)

Väčšinou naše srdce nie je prázdnotou zívajúca dvorana, skôr je preplnenou skriňou. Preto sa zvyčajne nehrnieme pred ostatných so zdvihnutou rukou: „Ja! Ja, Pane, mňa si vyber!“ Väčšinou sa tíško držíme v úzadí. Prešmykneme sa na samý koniec radu v nádeji, že si nás Boh nevšimne. Ľudsky povedané - dúfame, že sa zameria na iných a nás nechá na pokoji. (Katrina J. Zeno)

Raz mi rozprával jeden Francúz, ako prežíval obdobie, keď sa spojenci vylodili v Normandii. Od tej chvíle bolo zrejmé, že Hitler vojnu prehral, ale predsa – postup spojencov bol taký pomalý a na tejto ceste sa ešte mohlo stať mnoho tragického.
Zdá sa mi to podobné ako obraz, ktorý nám predkladá naša viera. Vieme, že Kristus už učinil ten rozhodný zápas, že rozhodná bitka už prebehla, ale stále ešte počujeme okolo seba hluk tej pokračujúcej vojny medzi dobrom a zlom. Iba očami viery vidíme, že „okamih Krista“ bol oným rozhodujúcim bodom obratu, že v tom momente bolo zlo konečne zasiahnuté priamo do srdca. Zlo dokonca vie, že prehralo, a predsa má ešte silu sa brániť. A to bude až do toho ohláseného konca – a o tej poslednej chvíli nevie nik, iba Otec sám. (Tomáš Halík)

My častokrát trpíme preto, lebo sme si vytvorili akúsi utopickú predstavu o tom, ako to má v našom živote vyzerať. Napr. - v manželstve sa budeme spolu modliť, nikdy sa z neho nevytratí láska, všetci v rodine si budeme odriekať pre dobro druhého, budeme si navzájom odpúšťať. To sú ale ideály nesplniteľné a čím viac sa snažia manželia o ideál, tým obťažnejšie je ich spolužitie. My naopak musíme pokorne prijať, že sme len ľudia, viac či menej zmietaní egoistickými prianiami.(Marián Holbay)     

Mylne sa domnievame, že Boha musíme vždy cítiť. Mať zbožné pocity, byť s Bohom vo zvláštnom spojení. A práve toto môže byť zdrojom nášho sklamania, frustrácie, depresie.(Marián Holbay)     

Nesľubuj Bohu večnú vernosť, ani nečakaj, že ti bude poskytnutá milosť na celý život. Radšej pros o denný a hodinový prídel milosti, aby si mohol zápasiť s pokušením tohto dňa a tejto hodiny. (C. S. Lewis)

Zatiaľ čo sme neschopní znášať maličkosti alebo čo i len slovo protiviace sa našej vôli, strácame čas dlhými meditáciami a prázdnymi predsavzatiami, ako by sme radi z lásky k Bohu znášali najťažšie útrapy na zemi i v očistci. (Lorenzo Scupoli)

V detskom veku duchovného života silne a pevne cítime ruku, ktorá nás vedie. Ale navždy to tak neostane. Kto patrí Kristovi, musí prežiť celý Kristov život, musí raz nastúpiť na krížovú cestu, cestu do Getsemanskej záhrady a na Golgotu. (Edita Steinová)

Je to ďaleká cesta od spokojnosti „dobrého katolíka“, ktorý si plní svoje „povinnosti“, číta „dobré“ noviny, „správne“ volí atď., ale inak si robí, čo chce – až k životu s Bohom a z jeho ruky, v prostote dieťaťa a pokore mýtnika. Kto však tou cestou prešiel, už sa po nej nevráti späť. (Edita Steinová)

Duchovný život mnohých stroskotáva preto, lebo nehľadajú Boha pre neho samého, ale aby od neho niečo dostali. Tak nám Božie dary často prekážajú, aby sme došli k samému Bohu, stavajú sa ako múr medzi nás a Boha. (Albert Einstein)

To, čo sa deje v prírode, to sa deje aj v ľudskej duši: jasno, polojasno, východ slnka, oblačno, zamračené, hmla, búrka, krupobitie, zemetrasenie, víchrica, dúha, príliv a odliv a iné úkazy.

Sú veci, ktoré stratia vôňu, keď sú vystavené vzduchu. Sú myšlienky duše, ktoré sa nedajú preložiť do reči zeme bez toho, že by nestratili svoj dôverný a nebeský zmysel.
(sv. Terézia z Lisieux)

Len z toho, kto prešiel zmenami, môžu vzísť zmeny.  (Sőren Kierkegaard)

Podstatou pravej mystiky nie je vynaliezavý duch, ale duch pokorný a závislý od Boha. (Pavel Kosorin)

Prirodzenosť a nadprirodzenosť sú dvaja protivníci, ktorí dokážu výborne spolupracovať. (Pavel Kosorin)

Najviac práce má Duch Svätý s tým, kto až príliš usiluje o duchovnosť. (Pavel Kosorin)

Keď sa primknem k tebe, Pane, celou svojou bytosťou, nikdy nepocítim bolesť ani námahu a môj život, celý naplnený tebou, bude pravým životom. (sv. Augustín)     

Skromná cnosť, ktorú si človek vytrvalo pestuje, je mi milšia ako cnosť výnimočná. Držme sa jednoduchých vecí, ale potom v nich aj vytrvajme. (Don Bosco)

Vo svojom kresťanskom živote sme pokúšaní ísť po ceste bezpečnej, priamej, po akejsi duchovnej autostráde. A nárokujeme si na to, aby bola dobre osvetlená – aby sme poznali odpovede na všetky naše problémy. Prečo nemôžme pokojne, i keď bolestne, kráčať potme a osvetľovať cesty iných, aj keď sa v nás nahromadili najtragickejšie temnoty? Chceme svetlo bez akejkoľvek tmy, a pritom celú večnosť budeme mať na to, aby sme mohli hľadieť do svetla bez tieňa. (Alessandro Pronzato)

Niekedy sa na okolnosti života pozeráme cez krátkozraké okuliare, cez ktoré je obraz vecí značne pokrivený. Boh ale všetko, čím prechádzame, vidí z perspektívy večnosti. (John Bevere)

Ži vnútorným životom a uvidíš v netušených farbách a perspektívach zázraky lepšieho sveta, nového sveta a budeš sa užšie stýkať s Bohom... a spoznáš svoju úbohosť... a splynieš s Bohom. Čím tesnejšie sa primkneš k svojmu Otcovi, tým lepším bratom sa staneš pre svojich ľudských bratov. (Josemaría Escrivá)

Práve týmto má byť tvoj duchovný život: začínať... a znova začínať. (Josemaría Escrivá)

Veľkosť je vlastnosť srdca, mysle a duše, ktorou človek neovláda natoľko prílivy mora ako prílivy svojej vášne. (Fulton Sheen)

Účinným receptom pre tvojho apoštolského ducha sú konkrétne plány – nie od soboty do soboty, ale odo dneška do zajtrajška, hneď odteraz.  (Josemaría Escrivá)

Všetci sa musíme vyvarovať nedostatku objektivity vždy, keď ide o posúdenie vlastného správania... Ty tiež. (Josemaría Escrivá)

Buď zrelý, to je všetko! Zrelý a schopný na všetko veľké, sväté, krásne. Zrelý na pokoru, na sebazaprenie, odpustenie – zrelý pre nebo. (William Shakespeare)

Tam, kde je vnútorný život, duša sa pri každom nebezpečenstve utieka k Bohu s takou spontánnosťou, s akou prúdi krv k rane. (Josemaría Escrivá)

Hľadajte Ježišovu tvár, nie jeho ruku. Tam, kde je jeho tvár, tam bude aj jeho ruka (požehnanie, služby, zabezpečenie, ochrana). (Garry Wilkerson)

Najväčšou Božou túžbou v tvojom živote nie je evanjelizácia ani modlitby, ani učeníctvo, ale to, aby Ježiš bol nad všetkým a aby mu všetko bolo podriadené. (Garry Wilkerson)

Všimni si veľký rozdiel medzi prirodzeným a nadprirodzeným spôsobom konania. V prvom prípade sa dobre začína, ale potom sa v rozmachu poľavuje. V druhom prípade sa tiež dobre začína... ale potom sa zvyšuje snaha pokračovať ešte lepšie. (Josemaría Escrivá)

Ľahšie je kričať, ako povedať správne, pravdivé slovo, ktoré sa dotkne srdca.
Ľahšie je zapôsobiť a ohromiť, ako presvedčiť.
Ľahšie je ovplyvniť, než viesť k slobode.
Ľahšie je vychovávať k súhlasu, ako učiť používať rozum a svedomie.
Ľahšie je udierať na veľký bubon, ako jemne rozoznieť tajomnú strunu v človeku.
Ľahšie je presadiť sa, ako ísť cestou odumretia pšeničného zrna.
Ľahšie sú senzácie než každodennosť.
Pohlcuje nás nepokoj, pretože chceme rýchlo vidieť výsledky. Chýba nám chuť byť dlho učňami. (Alessandro Pronzato)

Chceš byť veľký? Začni od najmenšieho. (sv. Augustín)

Dôležité je, aby mal človek tichý kútik, v ktorom sa môže s Bohom denne stretávať tak, akoby okrem toho nič iné nejestvovalo. (Edita Steinová)

Vnútorný život môže byť najhlbším a najčistejším prameňom šťastia. (Edita Steinová)

Božieho Ducha, Boží život a Božiu lásku – čo neznamená nič iné ako Boha samého – spoznáva ten, kto plní Božiu vôľu. Lebo ak s vrúcnosťou a odovzdanosťou robí, čo Boh od neho žiada, stáva sa Boží život jeho vlastným duchovným životom. Keď vstupuje potom do seba, nachádza v sebe Boha. (Edita Steinová)

Čím vyššie vystupuje duša k Bohu, tým hlbšie zostupuje dolu do seba. Zjednotenie sa uskutočňuje v najväčších hlbinách duše. (Edita Steinová)